V znamení pohybu

Vodnár ( 22.1 – 19.2 )
Sedem štartov, sedem zlatých medailí, sedem svetových rekordov… Pri niektorých okamihoch športovej histórie sa tají dych. Výkon legendárneho amerického plavca Marka Spitza ( narodený 10.2.1950 ) počas Olympijských hier v Mníchove v roku 1972 zostane pravdepodobne neprekonaný. Triumfoval vo všetkých kráľovských disciplínach, 100 a 200 metrov kraul, 100 a 200 metrov motýlik a ako finalista v štafetách na 4×100 a 4×200 metrov kraul a 4×100 metrov polohové preteky.

Freeimages.com/Lotus Head

Pohyb ľudského tela vo vodnom prostredí fascinuje športových trénerov, lekárov, vedeckú obec i laickú verejnosť. Odborníci z oblasti biomechaniky a fyziky majú rôzne názory na pohyb človeka vo vodnom prostredí. Rozoberá sa podiel vztlakových a ťahových síl počas záberu. Jedni preferujú Bernoulliho hydrodynamické princípy, iní argumentujú tretím Newtonovým zákonom. Práve videoštúdie nezvyčajne elegantného štýlu fenomenálneho Marka Spitza na počiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia položili základ novej didaktiky závodného plávania. Svetelné markery, umiestnené na jeho rukách preukázali, že Spitz miesto tradičného dlhého záberu rukou pod vodou priamo vzad vykonával rukou zvláštny, hadovitý pohyb a interval medzi ponorením a vytiahnutím ruky bol pomerne krátky. To sa dokonale zhoduje s modernými požiadavkami športovej a rehabilitačnej medicíny v rámci prevencie tzv. plaveckého ramena. Spitz plával svoj štýl inštinktívne, pri jeho výške 185 cm mal rozpätie rúk 187 cm ( antropometrický pomer býva 1:1 ). Konfigurácia jeho predkolení, tzv. luk mu pomáhala v technike záberov nohami. Ale podstatná bola dovtedy nevídaná ľahkosť, krása a dokonalá elegancia jeho pohybu v bazéne. Odborníci sa museli zamyslieť…

Moderné štúdie plávania voľným štýlom rozoberajú rôzne techniky a frekvencie záberov. Zhodujú sa však v jednom: optimálne dýchanie, stabilita trupu a schopnosť plynulej, symetrickej axiálnej rotácie tela na obe strany, približne v uhle 45 stupňov je nevyhnutným predpokladom efektívneho i elegantného plávania. Hlboký stabilizačný svalový systém aj v tomto prípade tvorí základ pre optimálny vzorec pohybu tela vpred. Niektorí odborníci hovoria, že rozhodujúca je práve práca trupu a že dominantou celého pohybu vo vode smerom dopredu je rotačný a axiálny pohyb vychádzajúci z bedrových kĺbov, ktorý sa v kinetickom reťazci prenáša cez trupové svalstvo k ramennému pletencu. Prirovnávajú pohyb pri plávaní k lezeniu po rebríku: ruky kladieme na priečky, ale samotný pohyb nahor iniciujú svaly panvového pletenca a trupu.

Plávanie je považované za jeden z najzdravších športov, ktorý harmonicky rozvíja svalový systém človeka a lekármi je vo všeobecnosti doporučované. Aj napriek tomu sa v rehabilitačnej praxi stretávame u plavcov s poruchami v oblasti ramena, kolena, chybným držaním tela, kyfózou či skoliózou. O najčastejšom probléme, syndróme “plaveckého ramena” budeme hovoriť nabudúce.

MUDr. Július Kazimír

MUDr. Július Kazimír

ortopéd a rehabilitačný lekár
Zaujima ho pohyb, venuje sa športovým aktivitám a zaoberá sa riešením problémov pohybového aparátu.
MUDr. Július Kazimír

Latest posts by MUDr. Július Kazimír (see all)

Leave a Reply